Ardamica pracoval v rôznych zamestnaniach, novely a publicistiku písal
od druhej polovice 60. rokov 20. storočia pre maďarské médiá na
Slovensku. V Maďarsku mu možnosť publikovania zabezpečil časopis
Palócföld.
V roku 1970 mu vyšla prvá zbierka poviedok, v dobe normalizácie ho režim
umlčal. Po Nežnej revolúcii vydal niekoľko kníh, novely, tri prekladové
knihy, román, dramatické diela i zbierku paródií. Jeho rozhlasové hry
vysielala Maďarská redakcia Slovenského rozhlasu. Založil a redigoval
Nógrádi Szó (Novohradské slovo). Neskôr pracoval ako spisovateľ a
prekladateľ. Počas troch volebných období bol poslancom mestského
zastupiteľstva v Lučenci.
Bol členom Zväzu maďarských spisovateľov v Budapešti, Spoločnosti
maďarských spisovateľov na Slovensku, Zväzu slovenských prekladateľov a
Syndikátu slovenských novinárov. Celoštátny zväz maďarských novinárov v
Budapešti ho v roku 2006 vyznamenal Zlatým perom. Získal i ďalšie
ocenenia, napríklad Zvláštnu cenu Spoločnosti maďarských spisovateľov na
Slovensku či Rytiersky kríž Uhorského rádu za zásluhy - Magyar
Érdemrend Lovagkeresztje. Ocenilo ho tiež mesto Lučenec či
Banskobystrický samosprávny kraj.